Histamín je látka patriaca do skupiny tzv. biogénnych amínov – degradačných produktov metabolizmu živočíšneho aj rastlinného pôvodu. Okrem histamínu medzi biogénne amíny nevyhnutné pre život človeka patria serotonín, katecholamíny (adrenalín, noradrenalín, dopamín) a tyramín – všetko sú to látky uplatňujúce sa v rámci prenosu signálov, tzv. mediátory.
Histamín sa prirodzene vyskytuje v tele všetkých vyšších živočíchov. Jeho účinky sprostredkúvajú receptory 4 typov (označujú sa H1, H2, H3, H4). Funkcia týchto receptorov je rozdielna v centrálnej nervovej sústave a mimo nej, a preto aj histamín má iné účinky v mozgu a iné inde v tele. Histamín je najviac známy vďaka alergickej reakcii, na ktorej sa podieľa rozhodujúcou mierou, avšak hlavnou funkciou histamínu je účasť na normálnych ochranných a regulačných reakciách.
K životu nevyhnutné biogénne amíny si telo vytvára samo – hovoríme o látkach endogénneho (vnútorného) pôvodu, časť prijímame ale aj potravou (exogénneho pôvodu – zvonka). Určitý – klinicky nevýznamný – obsah histamínu v potravinách je prirodzený, pri skladovaní a zretí sa jeho obsah (natrávením vlastnými enzýmami, ale najmä činnosťou mikroorganizmov) zvyšuje. Okrem histamínu stúpa množstvo aj ďalších biogénnych amínov ako tyramín, putrescín a kadaverín. Podobne ako histamín môžu vyvolávať bolesti hlavy, zmeny krvného tlaku, až príznaky potravinovej otravy – priamo, alebo zvýšením hladiny histamínu. Avšak v prípade normálneho množstva a pri normálnej funkčnej aktivite v čreve prítomných enzýmov (monoamínooxidáza, diamínooxidáza) sa exogénne amíny rozkladajú, čím sa zabráni ich nadmernému vstrebaniu a toxickému účinku.
Obrázok: Účinky histamínu v ľudskom tele, zdroj Histamínová intolerancia Známa neznáma, Martin Hrubiško